Nevítaná exotika na našom tanieri - slasť 21. storočia verzus konzervatívne obyčaje
Dnes sa v tomto článku zameriame na zdravotný aspekt konzumácie exotickej stravy a jej negatívne účinky pri dlhodobej a intenzívnej konzumácií v porovnaní s našou tradičnou domácou stravou.
Lokálne a sezónne potraviny sú pre nás prirodzenou stravou a naše telá sú dlhou genézou na ne navyknuté. V skratke to znamená, že kyslá kapusta, chren s cviklou, cesnak a domáca cibuľa nám môžu pomôcť pri prevencii ochorení, aj pri zdravotných problémoch omnoho viac ako citrusové šťavy alebo iné málo známe, pre nás neprirodzené plody.
Často sa snažíme vyberať si tie najefektívnejšie spôsoby, ako posilniť svoje zdravie. Poďme ale po poriadku. Prídeme večer z práce a na sociálnej sieti na nás vyletí neodolateľné ovocné smoothie. Autor pridá tomuto smoothie chutný popis a jednoduchosť prípravy. Sledujúci si dané smoothie vyskúšajú urobiť doma. Obľúbený nápoj ale so sebou prináša jeden pomerne nediskutovaný problém. A tým problémom je samotný obsah smoothie. Prečo by sme sa mali mať na pozore pred šťavnatými broskynkami, chutným banánom či sýtožltým ananásom?
Naši predkovia po stáročia konzumovali plodiny vypestované na svojom rodnom území. Jednalo sa o sezónne plodiny a nemali možnosť si zadovážiť banán z druhého konca sveta. Ak to vezmeme z pohľadu epigenetiky, tak dospejeme k záveru, že náš genóm na túto exotickú stravu nebol pripravený. V užšom zmysle, nemáme vybudovaný a nastavený mikrobióm tak, aby sme vedeli exotické plodiny plnohodnotne stráviť a biologicky využiť. Naše črevá disponujú určitým pomerom rôznych kmeňov črevných baktérií. Iné ich má Afričan, iné Číňan a iné zas my, Slováci. Do určitej miery vieme náš tráviaci trakt postupne adaptovať na daný druh stravy, avšak bojovať proti geneticky daným vlastnostiam, ktoré boli storočia nemenne nastavené, je do určitej miery hazard. De facto sa nám nikdy nepodarí docieliť stav, aby sme exotické plody plnohodnotne využili. Vstupujú tu aj mnohé iné faktory, ako klimatické podmienky, zemepisná šírka, životný štýl a podobne.
A čo sa teda presne deje pri konzumácií týchto plodín? Organizmus si s tým nevie poradiť, pretože baktérie v čreve ich nedokážu úplne a správne rozložiť. Dochádza k narušeniu mikrobioty a tiež aj k postupnému nástupu IBD - zápalovému ochoreniu čriev. Medzi ďalšie známe problémy možno zaradiť aj oslabenie črevnej výstelky (syndróm dráždivého čreva), narušenie pomeru baktérií v tenkom a hrubom čreve, dysbiózu a v horších prípadoch i crohnovu chorobu respektíve ulceróznu kolitídu. Taktiež dochádza k epigenetickým zmenám v určitých skupinách génov, čo môže v konečnom dôsledku narušiť biochemické deje a optimálnu produkciu dôležitých enzýmov. Spomínané ochorenia možno spozorovať podľa charakteristických príznakov, ako je nadúvanie, hnačky, tupé bolesti v bruchu, nevoľnosť, nepravidelné vyprázdňovanie, plynatosť a kožné problémy.
A čo alergie?
Ich výskyt je dnes veľmi početný. V rámci celej populácie trpí potravinovými alergiami a intoleranciami až 60% ľudí. Tieto alergie sa vyskytovali spočiatku zriedka. Neskôr sa zistilo, že sa ich výskyt priamo úmerne zvyšoval s konzumáciou neprirodzených potravín. Dnešní tridsiatnici si určite spomenú na časy, kedy sa na naše pulty dostali ,, luxusné" potraviny a polotovary. Odklonili sme sa od našej prirodzenej stravy a dali sme prednosť bombastickým produktom. Bombastickým tu však bol najmä silný marketing. Položili ste si v tom čase otázku, prečo by Vám mal na imunitu lepšie pomôcť napríklad actimel, než miska čerstvej kapusty? Prečo by ste mali uprednostniť mangový jogurt pred kúskom jablkovej žemľovky v rámci olovrantu? Z krátkodobého hľadiska šlo samozrejme o nepotrebné a podceňované úvahy, avšak dnes sa snažíme pátrať čoraz hlbšie a pochopiť skutočné dôvody súčasných civilizačných ochorení a chronických dysbalancií v tele.
8 plusov lokálnych a sezónnych potravín:
- čerstvosť
- chuť
- vôňa
- prirodzenosť
- kvalita
- bez chemických úprav a prídavných látok
- primeraná cena
- známy pôvod
Čo jesť počas zimy?
Telo nestačí zohrievať zvonku, vždy musíme začať zvnútra. A keďže potraviny majú z termostatického hľadiska buď ochladzujúcu alebo zohrievajúcu energiu, treba si v každom ročnom období vyberať tie správne.
Strukoviny
V období zimy trpia z našich orgánov najviac obličky a slezina, nemajú radi chlad. Nie je náhoda, že nám obličky svojim tvarom pripomínajú fazuľu. Najlepšou výživou pre ne sú totiž strukoviny. Na výber už dnes máme z mnohých druhov – šošovica červená, hnedá, zelená, cícer, hrach zelený či žltý, no najmä rôzne druhy fazúľ. Stavte na strukovinové polievky, prívarky, ale aj placky či karbonátky.
Zeleninové vývary
Ideálnym jedlom v období zimy sú dlho varené zeleninové vývary. Čím dlhšie budeme polievku variť, tým väčšie teplo do tela dostaneme. Postačí nám cibuľa, 2-3 druhy koreňovej zeleniny, ktoré zalejeme čo najväčším množstvom vody a necháme variť na najmenšom ohni. Už po prvých hodinách vývar získa prirodzene sladkú chuť zo zeleniny. Počas dňa si môžeme z vývaru aj popíjať!
Kyslá kapusta
Jednou zo základných zložiek kyslej kapusty je kyselina mliečna, vďaka ktorej sa v kapuste produkujú probiotické baktérie mliečneho kvasenia. Tieto baktérie zabraňujú množeniu škodlivých mikroorganizmov v tele, posilňujú imunitný systém, zabraňujú hnačke a spolu so skupinou vitamínov B obnovujú poškodenú črevnú sliznicu.
Čo jesť v lete
V lete si môžeme dopriať ochladzujúce potraviny, medzi ktoré patrí hlavne ovocie - marhule, jahody, maliny, čučoriedky, višne, čerešne a pod.. Význam predstavujú najmä obsahom živej vody, prostredníctvom ktorej sa telo dokonale hydratuje aj na bunkovej úrovni.
V teplých dňoch je vhodná surová zelenina, šaláty a smoothie. Tieto potraviny majú ochladzujúce účinky na telo. Pochutnať si môžeme i na sladkom a sezónnom ovocí. Uhorky, cukety, šaláty, paprika, či iná sezónna zelenia, ktorá je typická pre leto, ktorá nás krásne prečistí a detoxikuje. Uhorky majú chladivé účinky na telo. Pomáhajú prečisťovať črevá, krv, odvodňujú, skrášľujú pokožku a majú protizápalové účinky. Pomáhajú i pri zápale obličiek a močového mechúra, či pri iných zápaloch, ktoré sú spôsobené vnútorným teplom. Z vonku sa používajú na spálenie slnkom, či na opuchnuté oči.
Čo piťVhodné a ochladzujúce sú čaje z maty, medovky, zeleného čaju, či čaju z ríbezlí. Okrem pozitívnych účinkoch bylinky, nás aj príjemne ochladí. Ak k nemu pridáme ešte citrón, má to dvojitý účinok. Citrón pomáha rozpúšťať hlien, podporuje produkciu žlče, prečisťuje krv, znižuje krvný tlak a používa sa ako prevencia pri obličkových kameňov.
Verím, že Vám tento článok priniesol užitočné informácie a nové poznatky. Exotické plodiny pre nás nie sú nedotknuteľné, avšak prevládať by mali naše domáce a sezónne potraviny. Otázka geografického významu plodín, ako aj vzťah nášho organizmu k tradičným potravinám by nám mohli pomôcť lepšie pochopiť, čo je nám vlastné.